Čítali ste už katastrofické tvrdenia o tom, aká je kozmetika nebezpečná? Že až 60% chemických látok z kozmetiky prechádza cez kožu až do krvi? Že denne prichádzame do styku so stovkami chemických látok?
Sú tieto tvrdenia pravdivé? Prenikajú látky z kozmetických produktov cez pokožku do krvi? Ak áno, ktoré, ako rýchlo, v akom množstve? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Jedným z dôvodov, ktorý ma viedol k skúmaniu tejto problematiky, je množstvo zavádzajúcich informácií o pôsobení kozmetických produktov na ľudský organizmus.
Tieto otázky som si položila už dávnejšie a nebolo vôbec ľahké vypracovať takýto prehľad. V tomto článku neprezentujem svoje vlastné názory a myšlienky, ale opieram sa predovšetkým o vedecké štúdie.
Aby sme pochopili fungovanie kozmetických produktov, je nevyhnutné poznať svoje telo!
Kozmetické produkty sa nanášajú priamo na pokožku a v súčasnosti je ich ponuka naozaj široká. Používame ich každý deň a na rôzne časti tela. Keďže koža je najväčším orgánom ľudského tela, v úvode som pripravila o nej stručný prehľad.
Vedeli ste?
Koža má pre ľudské telo veľmi dôležitú úlohu:
1. Ochranná funkcia – táto funkcia je najdôležitejšia. Koža oddeľuje vnútorné orgány od vonkajšieho prostredia, chráni pred vonkajšími vplyvmi, mechanickým a chemickým poškodením, slnečným žiarením, zabraňuje vniknutiu mikroorganizmov do tela, chráni pred stratou vody a živín…
2. Senzorická funkcia – koža obsahuje veľké množstvo buniek (receptorov) citlivých na teplo, chlad, bolesť, tlak…,
3. Termoregulačná funkcia – zúčastňuje sa na termoregulácii (pomáha udržať konštantnú teplotu tela),
4. Imunitná funkcia – podieľa sa na činnosti imunitného systému,
5. Zabezpečuje výmenu plynov (dýchanie),
6. Vylučujú sa cez ňu odpadové látky…
Povrch kože má pH 4,5 – 6,5 (kyslé) a je spôsobené rozkladajúcimi sa odumretými bunkami, mazom a potom.
Pozrime sa na štruktúru kože.
Koža sa skladá z niekoľkých vrstiev:
- Vrchná vrstva (epidermis)
- Zamša (dermis)
- Podkožné väzivo (hypodermis), ktoré tu tiež bolo zaradené, no teraz sa považuje za samostatnú časť.
VRCHNÁ VRSTVA epidermis/pokožka je tvorená 5-6 vrstvami buniek, ktoré sa postupne vymieňajú.
Vrchné vrstvy buniek rohovatejú a odlupujú sa. Bunky spodných vrstiev sa neustále delia a nahrádzajú tak odlúpnuté bunky. Táto vrchná vrstva je teda jedinou vrstvou, ktorá sa dokáže neustále obnovovať. Obnova celej vrstvy trvá spravidla 2 – 3 týždne.
Na povrchu sú uložené bunky obsahujúce keratín. Je to bielkovina, ktorá je nerozpustná vo vode, preto je koža pre vodu čiastočne nepriepustná, a tvorí tak ochranný film.
Povrch kože má vďaka ochrannému filmu lipofilný (“priťahuje” tuky), a zároveň hydrofóbny charakter (“odpudzuje” vodu).
Spodné vrstvy buniek obsahujú hnedé farbivo – melanín, ktoré chráni kožu pred UV žiarením.
Do tejto časti kože nezasahujú nervové vlákna ani krvné cievy. Výživa epidermis je zabezpečená prenikaním (difúziou) látok zo strednej vrstvy – zamše a z povrchu.
Prienik látok cez jednotlivé vrstvy môže byť: medzi bunkami (intercelulárny), cez bunky (transcelulárny).
ZAMŠA
V tejto vrstve sa nachádzajú krvné cievy, miazgové cievy, nervy a receptory. Prechádzajú tadiaľ potné a mazové žľazy. Mazové žľazy denne vytvoria asi 2 g mazu – ten chráni pokožku pre vysychaním.
Okrem nich sa tu nachádzajú ešte bunky – fibroblasty, ktoré zapríčiňujú starnutie kože. Produkujú kolagén, elastické vlákna a kyselinu hyalurónovú , ktoré zodpovedajú za pevnosť a pružnosť. Starnutím počet fibroblastov ubúda a naša pokožka starne.
Táto vrstva slúži ako bariéra proti infekciám a ako „zásobáreň“ vody.
PODKOŽNÉ VÄZIVO
Hypodermis nie je súčasťou kože ako takej, nachádza sa pod kožou a tvorí spojivo medzi kožou, kosťami a svalmi. Túto vrstvu tvoria väzivové bunky, medzi ktorými sa nachádza riedka vrstva elastických a kolagénových vláken. Vo väzivových bunkách sa ukladá zásobný tuk. Od množstva tuku potom závisí aj hrúbka tejto vrstvy.
————————-
ABSORPCIA LÁTOK POKOŽKOU
Dermálna absorpcia je termín, ktorý popisuje prienik chemických látok z vonkajšieho povrchu kože cez jej vrstvy až do krvného obehu. Nastáva po vystavení kože chemikáliám, kozmetickým výrobkom, farmaceutickým výrobkom, či látkam v životnom prostredí.
Proces sa delí na 3 základné deje:
• penetrácia (vstup látky do určitej vrstvy alebo štruktúry kože),
• permeácia (prenikanie látok z jednej vrstvy do druhej – štrukturálne odlišnej),
• resorpcia (vychytávanie látky lymfatickým a lokálnym cievnym systémom, čo vo väčšine prípadov vedie k vstupu danej látky do krvného obehu).
Primárnym cieľom výrobcov kozmetiky je udržať ju v pokožke (napr. prípravky na opaľovanie by asi nemali pre nás význam, ak by nepôsobili vo vrchnej časti pokožky). Ako je to teda s absorpciou látok?
Ako už bolo spomínané, povrch kože má lipofilný, a zároveň hydrofóbny charakter.
Čiastočne teda prepúšťa tuky a vodu “odpudzuje”. Preto, keď sa napr. sprchujeme, voda sa síce dostáva do pokožky, ale len minimálne.
Čo sa týka prenikania olejov, ľudské telo je tvorené z veľkej časti vodou a tá sa nachádza aj v jednotlivých vrstvách pokožky. Je preto veľmi nepravdepodobné, že oleje dokážu preniknúť až k spodným vrstvám kože.
Koža, a hlavne pokožka sú pre telo ochrannou bariérou a až do začiatku 20-teho st. bola koža považovaná za nepriepustnú bariéru. V skutočnosti je čiastočne priepustná (semipermeabilná), a dokáže látky prepúšťať OBOMA SMERMI (vstrebávajú sa cez pokožku do tela, ale zároveň pokožka dokáže odpadové látky vylúčiť z tela von).
Pokožka nás teda dokáže ochrániť pre určitými chemickými látkami, no zároveň dokáže aj zintenzívniť pôsobenie (negatívne, alebo pozitívne) iných chemických látok.
ČO OVPLYVŇUJE PRIEPUSTNOSŤ KOŽE PRE LÁTKY Z VONKAJŠIEHO PROSTREDIA?
• Fyzikálno-chemické vlastnosti zlúčeniny (veľkosť molekúl, iónový charakter, afinita k lipidovej alebo vodnej zložke…),
• Fyzikálno-chemické vlastnosti nosiča – rozpúšťadla (rozpustnosť, prchavosť, distribúcia v stratum corneum, pH…),
• Interakcia medzi nosičom a kožou, reaktívnosť s enzýmami v koži,
• Vlastnosti a metabolizmus kože (teplota kože, hrúbka jednotlivých vrstiev kože, štruktúra, celistvosť, hydratácia stratum corneum, lymfatický a krvný prietok…),
• Dávka a objem zlúčeniny, či doba trvania expozície (koncentrácia, veľkosť exponovanej oblasti kože, trvanie expozície…),
• Závisí tiež od pohlavia, typu pleti, veku jedinca, ročného obdobia, životného prostredia…
K dispozícii sú 4 hlavné vstupné miesta, ktoré umožňujú prestup látok do hlbších vrstiev pokožky:
- Póry
- Vlasové folikuly
- Medzibunkové priestory
- Kožné bunky
• Rýchlosť, akou sa látka dostane do kože, je daná jej charakterom (častice rozpustné v tukoch sa absorbujú rýchlejšie), aj veľkosťou (menšie molekuly sa absorbujú rýchlejšie a jednoduchšie).
• Po umytí pokožky (napr. mydlom) sa narúša lipofilná ochranná vrstva a do pokožky tak môžu preniknúť aj látky rozpustné vo vode.
• Pri holení je táto ochranná vrstva tiež narušená, dokonca môže dôjsť k rezným ranám, ktoré opäť umožňujú prienik látok do krvného obehu (napr. väčších molekúl, či baktérií).
• Vmasírovanie produktu do kože dokáže urýchliť vstrebávanie.
• Zvýšenie teploty (napr. naparovaním, saunovaním) zlepšuje vstrebávanie.
• Kožné problémy (napr. dermatitída, ekzémy…) tiež urýchľujú vstrebávanie.
• Chemické látky na pracovisku, v životnom prostredí, či v oblečení môžu prichádzať do kontaktu s pokožkou a môžu byť následne aj absorbované pokožkou (v závislosti od predtým spomínaných faktorov).
————————-
Kedy je prienik látok cez pokožku ŽIADÚCI?
U niektorých liečiv je priam nevyhnutné, aby látka prechádzala cez kožu do krvného obehu (hormonálne antikoncepčné náplasti, nikotínové náplasti, analgetické krémy).
Podávanie liečiv týmto spôsobom je pomerne pomalé a látka prechádza v nízkych koncentráciách, preto sa tento spôsob využíva najmä ak je potrebné dosiahnuť lokálny účinok.
Látky prechádzajú na miesto mikrocirkulácie (nachádza sa v zamši), kde krvné cievy vychytávajú a prenášajú účinné látky do krvného obehu. Toto miesto v koži označujeme ako mikrocirkuláciu pleti.
Vstrebávanie účinných látok cez pokožku sa využíva aj v alternatívnej medicíne – aromaterapii.
Kedy je prienik látok cez pokožku NEŽIADÚCI?
U kozmetických prípravkov sa obvykle vyžaduje, aby zostávali v horných vrstvách pokožky.
Niektoré kozmetické produkty dokážu prenikať cez vrchné vrstvy obsahujúce tuky a vodu do hlbších vrstiev vďaka rôznym druhom emulgátorov a rozpúšťadiel či iných prídavných látok (nosičov).
Emulgátory sú povrchovo aktívne látky, ktoré v roztoku tvoria micely. Do vnútra dokážu uzavrieť aktívnu látku. Ich zloženie im umožňuje prejsť hlbšie do kože a danú aktívnu látku tam „previezť“.
Rozpúšťadlá zlepšujú prienik látok cez ochrannú tukovú vrstvu pokožky (najmä látok rozpustných vo vode).
————————-
Záver:
Istá časť zložiek z kozmetických produktov sa teda môže dostať až do spodných vrstiev kože – zamše/dermis, kde prechádzajú do krvného obehu. Toto prebieha v závislosti od už spomínaných faktorov ovplyvňujúcich priepustnosť kože.
Niektoré látky sa môžu dostať z organizmu von v nezmenenom stave, niektoré látky sa metabolizujú, a tak menia svoje vlastnosti, a niektoré látky telo hromadí v organizme aj počas celého života.
Aké následky to zanecháva v našom tele, je už ale na iný článok… Každý nech si názor urobí sám – ja som uprednostnila prirodzené zloženie kozmetiky.
Myšlienka na záver:
Účinná kozmetika musí byť navrhnutá tak, aby sa prospešné (aktívne) látky dokázali dostať do vnútra buniek kože, no zároveň negatívne neovplyvnili bunkový metabolizmus a celistvosť kože.
To zahŕňa oveľa viac, ako len miešanie ingrediencií dokopy…
Zdroje:
PINEAU et al: If exposure to aluminium in antiperspirants presents health risks, its content should be reduced. In: Journal of Trace Elements in Medicine and Biology, 2014, p. 147-150.
YU et al: Toxicity detection of sodium nitrite, borax and aluminum potassium sulfate
using electrochemical method. In: Journal of Environmental Sciences, 2013, p. 785-790.
KAPOOR: Herbal cosmetics for skin and hair care. In: Journal of Environmental Sciences, 2005, p. 306-314.
SUMIT et al: Herbal Cosmetics: Used for Skin and Hair. In: Inventi Rapid Cosmeceuticals, 2012, p. 1-7.
MCCARLEY – BUNGE: Review of pharmacokinetic models of dermal absorption. In: J Pharmaceut Sci, 2001, p. 1699–1719.
FLYNN: Cutaneous and transdermal delivery: Processes and systems of delivery. In: Modern Pharmaceutics, 1996, p. 239-299.
HERMAN – HERMAN: Essential oils and their constituents as skin penetration
enhancer for transdermal drug delivery: a review. In: Journal of pharmacy and pharmacology, 2014, p. 473-485.
BARRETT: Skin penetration. In: J. Soc. Cosmetic Chemist, 1969, p. 487-499.
HAUSER: Cosmetic Oils in comparison: penetration and occlusion of paraffin oil and vegetable oils. In: COSSMA, 2012, p. 26 – 32.
BOCA et al: Toxic metals contained in cosmetics: A status report. In: Regulatory Toxicology and Pharmacology, 2014, p. 447-467.
NOHYNEK et al: Safety assessment of personal care products/cosmetics and their ingredients. In: Toxicology and Applied Pharmacology, 2010, p. 239-259.
KONRÁDOVÁ et al: Funkční histologie. 2000, p. 291.
LÜLLMANN–RAUCH: Histologie. 2012, p. 576.
ČIHÁK: Anatomie 1. 2011, p. 534.
ČIHÁK: Anatomie 2. 2013, p. 512.
MRÁZ et al: Anatómia ľudského tela 1. 2004, p. 509.
MRÁZ et al: Anatómia ľudského tela 2. 2006, p. 486.
DeHAVEN: Delivery of cosmetic ingredients to the skin. In: www.isclinical.com, 2007.
https://personalcaretruth.com/2011/03/skin-penetration-enhancers-friend-or-foe
https://personalcaretruth.com/2011/01/the-impermeable-facts-of-skin-penetration-and-absorption
