Stres nie je dobrý kamarát. Preto ma vyššia hladina kortizolu a aj nejaké zdravotné veci, ktoré ma trápili (a na ktoré mi nevedeli dať lekári na Slovensku relevantnú odpoveď a riešenie, lebo všetko bolo strašne nešpecifické) ma presvedčili, že je potrebné dať si poriadny detox. Zvnútra v črevách (náš druhý mozog), v mysli a duši, a takisto aj digitálny. Od všetkých, od všetkého.
Tak som presvedčila Matúša, že si môžeme niekedy dopriať aj dlhšie voľno a ešte pred Vianocami sme sa išli “na totálku” zresetovať do sveta, kde internet bol iba v reštaurácii alebo na druhom schode našej terasy. Do sveta, kde spomaliť a prečistiť sa, je pre zdravie nášho tela a mysle prioritou. Tento článok nebude úplne zameraný na kozmetické produkty, ako by ste možno na našom blogu čakali, ale ako vždy hovorím: stav pokožky je odrazom vnútorného stavu nášho tela. Starostlivosť o seba zvnútra je kľúčová aj pre zachovanie zdravia našej pokožky a problémy je potrebné riešiť primárne tam, kde vznikajú (zväčša vo vnútri), nie tam, kde sa prejavujú zvonku na pokožke.
Rozpoviem vám teraz naše dobrodružstvo na ajurvédskom pobyte na slnečnej Srí Lanke.
Prečo práve ajurvédska očista
Opäť “som zasadla do školských lavíc” a medzi moje plány v tomto roku patrí najmä vzdelávanie sa v ďalšej oblasti, ktorá by mne (a najmä vám) mohla pomôcť aj pri vývoji nových produktov. Keď som si niekedy myslela, že po skončení vysokej školy, sa už nebudem musieť nikdy takto učiť, mýlila som sa. Predtým štúdium nebolo vždy úplne dobrovoľné, musela som sa učiť veci, ktoré ma až tak nebavili, preto to občas išlo ťažšie a nechcelo sa mi. Teraz sa to otočilo o 180 stupňov a sama vyhľadávam nové vedomosti – tentokrát už z oblastí, ktorým sa venujem každý deň.
Nedalo mi to a pred pár mesiacmi som sa prihlásila na štúdium ajurvédy spojené najmä so starostlivosťou o pokožku. Už sa na to veľmi teším a hoci to nie je úplne oblasť, ktorej sa venujem dennodenne, a ani neplánujem praktikovať ajurvédu profesionálne, myslím, že človek by sa mal vzdelávať vo viacerých oblastiach a prepájať informácie navzájom. Každé vzdelávanie, či je to oblasť aromaterapie, výroby kozmetiky, dermatológie, alebo marketingu mi dalo veľa aj do osobného života. Verím, že štúdium ajurvédy nebude výnimkou, moje skúsenosti sa posunú na vyšší level a budem môcť odovzdať našim zákazníkom o niečo hodnotnejšie rady a produkty.
Zastať v čase, myslieť si, že viem všetko, že sa už nepotrebujem nič nové učiť, je v prenesenom význame slova samovražda. Samovražda vlastného mozgu, svojho ja a zároveň aj vražda biznisu. Každá nová vedomosť a skúsenosť posúva vpred, rozširuje hranice komfortnej zóny a práve vykročenie z vlastnej zóny komfortu je cestou k úspechu.
Mali sme počas sviatkov úplne iné plány, ale v podstate na poslednú chvíľu som nám ich zmenila aj vďaka ajurvéde. Už som dlhšie pokukovala po takom očistnom pobyte, ale malo to niekoľko zádrhelov:
- nechcela som ísť sama,
- tu v blízkosti Slovenska nie je až veľa možností pre takýto pobyt,
- odporúčaná dĺžka pobytu je minimálne 15 dní,
- je lepšie, ak sa očista robí počas teplého obdobia,
- a my sme mali na takéto dlhšie cesty voľno len počas Vianoc alebo počas leta (pričom Vianoce sú pre nás výhodnejšie, lebo vtedy je aj prevádzka na dlhšie odstavená úplne).
Ani sme nemuseli veľmi vyberať destináciu, pretože som už počas celého roka sledovala jeden takýto rezort na Srí Lanke: Sethmara ayurveda resort. Matúš hneď napísal email, na ktorý sa nám ozvala sympatická Slovenka Mirka. Tá rezort vedie aj so svojimi dvoma Srí Lanskými kolegami, čo bolo obrovskou výhodou, pretože ísť niekam, kde sa v pohode dohovoríte po slovensky, je veru jednoduchšie. Mirka je najznámejšia priekopníčka hormonálnej jogovej terapie na Slovensku a autorka knihy Hormonálna joga. Pri štúdiu filozofie jogy objavila ayurvédu a jej liečivé účinky.
Mirka nám všetko podrobne vysvetlila a dala praktické tipy (napr. ako vybaviť víza či ako sa pripraviť na pobyt). Dohodli sme si termín a jediné, čo bolo v našej réžii, boli letenky. Ale ak by ste potrebovali pomôcť aj s týmto, nie je z ich strany problém.
Padlo teda rozhodnutie vycestovať do tepla na dlhší čas práve počas nadchádzajúcich sviatkov, kedy máme voľno aj v práci a skoro nikto si ani nevšimne, že sme preč. Nechali sme kolegov vybaviť v poslednom týždni pred sviatkami vaše posledné objednávky a hneď po teambuildingu sme sa 16-teho decembra vydali do Viedne.
Let na Srí Lanku
Srí Lanka nie je práve blízko a takýto dlhý let sme všetci traja absolvovali prvýkrát. Áno, Miška išla s nami, pretože pobyt mal trvať 18 dní + cesta a nemali sme ju samozrejme kde nechať. Miška je dobrá parťáčka, no očistný pobyt nie je pre ňu práve ideálny spôsob trávenia času. Zbalili sme však dostatok hračiek, pracovných zošitov a dúfali, že ten čas jej nejako zvládneme zmysluplne vyplniť.
Zvažovali sme odkiaľ odletieť – pre nás Humenčanov to najlepšie vychádzalo z Budapešti, kde by sme mali jedno prestupné miesto v Istanbule a potom už len 8 hodinový let do Colomba. Znelo to ideálne, ale mali sme problémy s platobnou kartou a kým sme ich vyriešili, už neboli dostupné vhodné letenky :-/
Takže sme zvolili trochu iný postup – cestovali sme deň vopred 6 hodín do Viedne, odkiaľ sme leteli do Abu Dhabi, kde sme mali prestupné miesto na let do Colomba. Našťastie sme nemuseli dlho čakať, mali sme na prestup cca 2 hodinky – ideálny čas na jedlo. Prvý let trval cca 4,5 hodiny, príjemne ubehol, pozreli sme si 2 filmy a ani sme sa nenazdali a už sme boli na letisku v Abu Dhabi. Ten druhý let už ale nebol taký príjemný – Miška už v tomto neskorom večernom čase bola unavená a hladná, no našťastie sme na tomto lete stretli príjemnú slovenskú letušku, ktorá jej priniesla jedlo medzi prvými – a dokonca to nebolo klasické curry menu (ktoré Miške úplne nesadlo), ale detské menu – cestoviny s paradajkovou omáčkou. Neviem, či boli také dobré, alebo bola taká hladná…
Trochu sme sa snažili si v lietadle pospať, no podarilo sa to jedine Miške, ktorá po prílete nebola práve v prívetivej nálade, keď sme sa snažili na letisku vybaviť potrebné veci a vyzdvihnúť kufre. Boli asi 2 hodiny v noci – miestneho času. Časový posun na Srí Lanke je 4,5 hodiny, čiže u nás na SK bolo práve asi 21:30.
Celkom sme sa na letisku zdržali, aj keď bolo malé. Mirka nám zabezpečila transfer priamo do rezortu – taxikár nás už čakal. Zobral kufre, nasadli sme a čakala nás ešte hodina jazdy. Aspoň tak sme si to mysleli… Keď Matúš nadhodil, len tak aby reč nestála, že cestujeme už 20 hodín, tak šofér s úsmevom povedal, že teraz to bude 23. Nejak mi to v hlave vôbec nedávalo zmysel, lebo Matúš ma presviedčal, že to je len hodinka. Pozrela som na neho a videla som, že ani jemu to nesedí (doteraz netuším, ako na to vlastne prišiel). Tak sme sa šoféra spýtali, ako to myslel, že 23 hodín. No a on na to, že do rezortu sú to ešte 3 hodiny.
Toto bola veta, ktorú som teda vôbec nechcela počuť… Tak som sa pridala k Miške, a zahájila “protestní spánek”. Aj sa mi to začalo dariť, ale keď sme sa dostali z diaľnice, začalo povestné vytrubovanie 😀 Pri každej zákrute, pri každom obiehaní, na každého psa, ktorý ležal na ceste a zavadzal (a že ich tam je viac než dosť)… Nehovoriac o tom, že tam asi používajú iba diaľkové svetlá, takže všetko bolo osvetlené. Matúš bol očarený krajinou a neustále ma vyrušoval, tak som to vzdala a užívala si jazdu.
Krajina je naozaj nádherná, všade samá zeleň… Celkovo to tam pôsobí veľmi príjemne a relaxačne. Stojí to za to vidieť.
A to sme ešte len začali! Veru, bolo čo vidieť a zažiť, ale musím vám to dávkovať postupne. Tak teda pokračovanie už môžete čítať tu.
